Na základe knihy manželov Kopsových – autorov niekoľkých úspešných kníh o výchove a komunikácii s deťmi

Mnohí rodičia žasnú nad tým, ako sú ich vlastné deti rozdielne. Čo platí na jedného, neplatí na druhého. My sami to vnímame na každej jednej škole v prírode, lyžiarskom kurze či letnom tábore. V prvom rade je nutné si uvedomiť, že deti prežívajú mnohé situácie diametrálne odlišne od dospelých. K nájdenie vhodného spôsobu komunikácie potom pomôže rozdelenie do niekoľkých skupín podľa toho, aký zmysel je u dieťaťa dominantný. Kopsovci rozoznávajú vo svojej knihe „Ako sa dohovoriť s tigrom“ štyri základné komunikačné typy, dieťa však môže byť kombináciou aj dvoch z nich.

Pocitový typ

Takéto dieťa dá zo všetkého najviac na svoje pocity. Neuvedomuje si konkrétne detaily, ale celkové dojmy zo situácií, obrázkov alebo hudby. Emócie sú však tak trochu nevypočítateľné, a deťom sa ťažko opisujú, preto môže byť pre takéto dieťa zložitejšie vyjadriť, čo by vlastne chcelo. Kopsovci preto neodporúčajú na deti tohto typu príliš tlačiť, ale naopak dať im čas zorientovať sa v nových situáciách a vo svojich pocitoch, ktoré z nich vyplývajú. Emocionálne založené deti si potrebujú všetko vyskúšať na vlastnej koži, zložitejšiu úlohu im rozdeľujte na jednotlivé kroky. Rovnako tak sa ľahko utopia v príliš veľkom množstve možností, kedy sa majú rozhodovať.

Rozumový typ 

Takéto dieťa miluje dáta, informácie a procesy. Všetko si rozdeľuje do logických krokov, použije to na návody, plány a časové rozvrhy. Aj tento typ dieťaťa potrebuje svoj kľud – najmä na samostatnú prácu, ktorá je mu príjemnejšie než tá spoločná. Zaujíma sa o detaily a podrobnosti k jednotlivým krokom, panikári, ak je logický chod krokov narušený. Rozumovo komunikačný typ sa ako jediný skutočne hodí k vytváraniu a dodržiavaniu zoznamov a časových plánov. Žiadny iný typ sa tým nedokáže toľko zaoberať a nájsť v tejto činnosti také zaujatie.

Obrazový typ 

Takéto dieťa spoznáte podľa zošita plného farebných podčiarknutí a ďalších zvýraznení. Najlepšie sa učí pomocou názorných ukážok, a dopredu potrebuje vedieť, k akému cieľu sa uberá. Nemá veľa trpezlivosti, potrebuje aktivitu a možnosť rozvíjať svoju kreativitu.

Potrebuje mať vo všetkom jasno. Potrebuje mať základné informácie bez záplavy detailov, čo platí aj pri rozhovoroch. Menej slov s jasným poukázaním situácie je tu oveľa účinnejších ako záplava emócií či argumentov.

Sluchový typ 

Tieto deti nevyhľadávajú očný kontakt a často sa zdá, že len tak pozerajú z okna a nedávajú pozor. To preto, že hlavným vnemom je pre nich sluch. V škole môžu mať problémy kvôli neporiadnym zápiskom, látku si ale zapamätajú z výkladu učiteľa. Tieto deti sú dobrými poslucháčmi, zároveň majú veľkú potrebu byť ostatnými vypočuté bez prerušovania. Sluchové typy radi počúvajú samé seba a majú sklony k ukecanosti. Pozor, dieťa sluchového komunikačného typu veľmi zle znáša hádky a krik. Sú to pre neho vyložene traumatizujúce situácie, ktoré v ňom aj dlho ostávajú uložené, najmä ak sa to včas nevyrieši/nevykomunikuje. Sluchový typ detí ocení, ak budú mať pokojný tichý kútik, kam sa budú môcť schovať, alebo si pustiť hudbu podľa svojho výberu. Kľud alebo vybranú hudbu potrebujú aj na prácu. V komunikácii s dospelými sa potom najlepšie oplatí dieťa počúvať bez prerušovania (maximálne s usmerňovaním ak odbočuje), nechať ich vyjadriť svoj názor a nespochybniť ich nápady, aby sa neuzavreli do svojho sveta.

Anirak 🙂

zdroj: idnes.cz